Prosinec 2017

Lavína požehnaní

15. prosince 2017 v 10:48 | Peťka |  Odo mňa k vám
Na našu malú rodinku sa zrútila lavína požehnaní.

Najskôr som ja dostala späť svoju starú prácu, ktorú som mala veľmi rada, ale kvôli tomu, že som išla na rok a pol do Anglicka, musela som ju pred 3 rokmi opustiť.
Včera môj manžel spravil vodičák a má pred sebou 2 pracovné pohovory, ktoré prišli po tom, ako sa 3 mesiace snaží nájsť prácu. Ešte aby aspoň jednu z nich získal a bude to perfektné.

Cítim sa Bohu veľmi vďačná. Dlhý čas sa nič nedialo a len sme trpezlivo vyčkávali a nakoniec sme sa našich zázrakov dočkali. Je to skvelé zakončenie tohto bláznivého roka, kedy som sa vydala, a potom otehotnela. Ale koho šálim, ešte nám ostávajú 2 týždne, že? Ktovie čo prinesú? ;)

Tí, ktorí zlyhali

9. prosince 2017 v 19:39 | Peťka |  Prečítala som

Nečakala som to, ale táto piata časť série bola lepšia ako tie predošlé. Dialo sa tam oveľa viac zaujímavých vecí, najmä čo sa týka životov hlavných postáv, a presne to mi vyhovuje.

Okrem toho sa prostredníctvom vraha rozoberala zaujímavá myšlienka - oslavujeme v médiách najmä plytkých a primitívnych ľudí, robíme z nich celebrity, namiesto toho, aby sme sa zaujímali o tých šikovných a inteligentných, ktorí naozaj majú svetu a spoločnosti čo ponúknuť? Prinútilo ma to zamyslieť sa a veru je to často pravda.

Záver knihy bol presne taký napínavý, aby ma prinútil netrpezlivo vyčkávať na pokračovanie. Som zvedavá, ako sa po tomto nešťastí partia Riksmordu udrží pokope (ide o Billyho).

Táto detektívna séria nepatrí k tým lepším, čo som čítala, no ako som už spomenula, Tí, ktorí zlyhali príjemne prekvapila.

P.S.: Konečne je Torkel šťastný. Jeho časť príbehu ma potešila.

Veľryba

7. prosince 2017 v 20:50 | Peťka |  Odo mňa k vám
Vždy som si predstavovala tehotenstvo ako obdobie plné lásky a úsmevov. Samozrejme som počula o všelijakých ťažkostiach a nepohodlnostiach s tým spojených, ale akosi som ich nebrala do úvahy.

Dnes sa napríklad cítim ako veľryba. Trvá mi, kým sa na gauči pretočím alebo vstanem. V očiach prizerajúceho sa to musí vyzerať celkom komicky. A to som len v piatom mesiaci!

Napriek všetkým bolestiam, ťažkostiam a nepohodliu si ale myslím, že to stojí za to. Veď budem mať v apríli krásne dievčatko :)