Únor 2013

William Shakespeare: Othello

26. února 2013 v 10:02 | Peťka |  Prečítala som

William Shakespeare - Othello

Napísané: 1603

Zistila som, že všetky tie problémy v láske, sklamania, zrady a nešťastné konce mi včera pri čítaní Othella začali hrať na city. Je to krásny príbeh, ale veľmi som chcela dopriať tým dvom zaľúbencom dlhý a krásny život. Lebo láska je zázrak, prekrásny a čistý, a ja fandím všetkým zaľúbeným. Veľmi si prajem, aby im to trvalo večne. Verím, že láska môže trvať večne, keď sa o to snažia dvaja. Preto som pri čítaní zosmutnela, možno ma dokonca koniec príbehu ranil. No taký je tragéd Shakespeare.

Je to príbeh Othella a Desdemony, dvoch ľudí, ktorí sa nekonečne milujú. Až tak, že sa Desdemona za Othella potajme vydá, čím trochu raní otca. Je tu však Jago, Othellov pobočník, ktorému absolútne dôveruje a ten sa chce svojmu pánovi pomstiť, lebo sa domnieva, že mal pletky s jeho ženou, čo
mimochodom nie je pravda. Postupne spriada sieť klamstva a zrady, v ktorej mu pomáha Roderigo, muž zaľúbený do Desdemony, ktorý je oklamaný a nakoniec sa stane len Jagovou obeťou.

Smutné je, že z čistej, cnostnej a šľachetnej ženy urobia neprávom pobehlicu a očiernia ju v očiach jej manžela.
Koniec je typicky tragický, pár postáv zomiera. To prinieslo do môjho srdca smútok. Schválne nepíšem, kto zomrel, aby ste to mohli zistiť sami. Nespomínam ani všetky postavy, aby ste si mohli užiť napätie a prekvapenia príbehu.
Mne osobne sa páčil, len som chcela, aby niekto Jaga prekukol a prekabátil, aby sa všetko zlo obrátilo proti nemu. Žiaľ, to by už nebol veľký tragéd Shakespeare.

Neodporúčam čítať túto knihu

23. února 2013 v 21:02 | Peťka |  Odo mňa k vám
Pozor, prichádza priznanie.

Kedysi, nie tak dávno, som sa tu zmieňovala o knihe Fifty Shades of Grey (50 odtieňov sivej), pretože ma zaujala anotácia. Neskôr som podľa istého článku zistila, že kniha je v podstate o drsnom sexe, čo som vôbec nepredpokladala.
Ale ako sa stalo, narazila som na jednom blogu na recenziu a bola som zvedavá. Zvedavosť ma premohla a ja som túto knihu začala čítať.
Najskôr som sa vlastne dobre zasmiala. Žena, ktorá je nešikovná sa začína stretávať s dokonale krásnym, bohatým a sebavedomým mužom... No a tie hlášky, myslím si "prekvapivo sa na tom dobre bavím..." A potom to prišlo. Opisovanie mučiarne, podpisovanie papierov o mlčanlivosti, bohatý mladý muž, ktorý má zvrátené chúťky a bezbranná, neskúsená a hlavne zamilovaná mladá žena, ktorá nemôže odolať jeho kúzlu.
Všetko mi to prišlo zvrátené a odrazu som mala pocit, že niečo je naozaj zle. Skončila som na 9. kapitole a nemienim sa k tomu opäť vrátiť. Nikdy viac. Nehovorím, že nie som zvedavá, ako to len môže pokračovať, ale mala som z toho čitateľského zážitku také nepríjemné pocity, že sa mi tie obrazy v mysli vynárali ešte snáď dva dni po tom, ako som s tým sekla.
A hovorím dosť.

Je mi jedno, že si to milión iných ľudí bude pochvaľovať. Ja si myslím, že knihy tohto typu človeku neprinesú nič dobré.

Ale opäť, je na vás, čo si zvolíte. Čítať alebo nečítať? To je otázka.

Samotár

21. února 2013 v 13:37 | Peťka |  Poviedky
Súmrak. Obloha bola temná a zatiahnutá, ale na západe ešte cez mraky presvitalo matné svetlo. V aute hrala hudba, ktorá burcovala moju energiu na maximum. Úzkostlivo som dupol na pedál. Hnal som sa po opustenej ceste uprostred polí pokrytých zvyšnými fľakmi snehu. Chcel som sa tam dostať čo najskôr, potreboval som to. Už pridlho som odkladal nevyhnutné, potláčal druhú časť svojho ja a dúfal, že to vydrží čo najdlhšie. Bolo mi jasné, že keď sa premením, nevrátim sa späť, kým nepreskúmam každý kúsok hory. Musel som sa pousmiať. Vrátiť sa ku svojej prirodzenosti mi vždy prinieslo pocit znovuzrodenia.

Múza prišla

20. února 2013 v 20:29 | Peťka |  Odo mňa k vám
Juchuu! Pracujem na svojej druhej poviedke! Aj keď áno, tá prvá by potrebovala lepšie prepracovanie, ale potrebujem písať, kým môj vnútorný pocit vidí ten príbeh, ktorý chcem načrtnúť. Opäť to bude veľmi krátke a, priznávam, tentoraz z fantasy žánru, no dúfam, že tam nájdete originalitu.

Love ya


Dan Brown: Stratený symbol

19. února 2013 v 15:07 | Peťka |  Prečítala som
Dobre, je načase, aby som vám napísala o Stratenom symbole. Priznávam sa, dočítala som ho už minulý týždeň a bola som tak strašne lenivá písať! Teraz to napravím ;)

Dan Brown - Stratený symbol
(The Lost Symbol)

Vydané: 2009

Táto kniha je napínavá od prvého slova až po to posledné. Naozaj! Už dlho som také niečo nečítala, pán Brown je skutočne majster svojho pera.
Určite ste videli Da Vinciho kód alebo Anjelov a démonov, alebo oba tieto filmy. No a táto knižka je akoby ďalšia zo série. Dej sa odohráva vo Washingtone, ktorý je jedným zo sídiel slobodomurárov. Ich vodca, Peter Solomon, je unesený a jeho dobrý priateľ a zároveň naša hlavná postava Robert Langdon sa ho snaží zachrániť tým, že pomôže šialenému únoscovi rozlúštiť staré a mocné slobodomurárske tajomstvo, ktoré má potenciál zmeniť zmýšľanie celého ľudstva.
Od čítania som sa odtrhla len silou vôle, lebo som vedela, že je čas ísť spať, ale na ďalší deň som čo najskôr pokračovala. Je to plné nečakaných zvratov a doslova dychtíte po ďalšom kroku, ďalšej hádanke alebo premýšľate, ako sa to vlastne môže skončiť.
Horlivo odporúčam, už teraz sa teším na filmové spracovanie.


Citrusový kráľ

18. února 2013 v 16:27 | Peťka |  Poviedky
Síce bolo skoré ráno, ale železničná stanica sa hemžila ľuďmi. Ľuďmi. Vlastne tými najrozličnejšími stvoreniami. Mužmi a ženami obyčajného vzhľadu, to bol veľký priemer. Potom tam boli ženy v kabátoch s vysokými opätkami na nohách a výrazným mejkapom, ktoré by sa hodili skôr do Mercedesu ako do vlaku. Pri stenách postávalo pár počerných stvorení bez domova v otrhanom šatstve. Prebehol okolo mňa chalan v čiernom, s reťazou na nohaviciach a s kohútom na hlave. Páčili sa mi jeho topánky, vysoké, so šnurovaním takmer až pod kolenami. Občas som snívala o sebe ako o rokerke s partiou drsných týpkov naokolo ako mojich priateľov. Hlavne keď ma nebavil môj bežný životný stereotyp a zatúžila som po dobrodružstve a vzrušení. Predstavy. Vždy končia rovnako. Ostanem spokojná s tým, čo mám.

V zdravom tele zdravý duch!

14. února 2013 v 11:19 | Peťka |  Odo mňa k vám
Myslím, že dobre viete, čo spôsobuje neustále hrbenie sa nad knihami alebo nad počítačom, žiadny pohyb v zimných mesiacoch, či napchávanie sa sladkosťami, a preto som sa dnes rozhodla, že si zacvičím. A viete čo? Bolo to úžasné! Akoby som získala energiu navyše!
Nepotrebujete posilňovňu, ani sa nepotrebujete trápiť, že je vonku škaredé počasie. Stačí doma vytiahnuť karimatku alebo fit loptu a pustiť si rytmickú hudbu. Cviky vám prídu na myseľ samé, určite si nejaké pamätáte z telesnej ;)

Cítim sa teraz oveľa sviežejšie



Nedeľná chvíľka

10. února 2013 v 15:27 | Peťka |  Odo mňa k vám
Myslíte si, že záleží na vašich rozhodnutiach?

Rozhodnúť sa, čo si ráno oblečiete nie je také dôležité ako rozhodnúť sa či ísť alebo neísť študovať na vysokú. Avšak, v konečnom dôsledku záleží aj na tých najmenších rozhodnutiach.
Často sa večer pozastavím nad tým, ako som vlastne strávila deň a častejšie ako je mi milé si uvedomím, že som ho zbytočne premárnila. Namiesto toho, že pozerám toľko seriálov, by som mohla robiť milión zaujímavejších vecí. Určite vám nejaké napadnú.
Mojím snom je jedného dňa bývať v Nemecku. Prečo sa potom nenaučím každý deň pár nových slovíčok? Môže sa to zdať ako malý krok, ale po pár mesiacoch by som určite zistila, že mám väčšiu slovnú zásobu.
Taktiež už dlhú dobu túžim pátrať po svojich predkoch a zostaviť našu rodinnú históriu, možno dať dokopy našu rodinnú kroniku. Plánujem prezrieť všetky fotky u starkej aj babky a popýtať sa ich na čo najviac príbuzných, ktorých si pamätajú.
Sú to len dva príklady, ako sa lepšie rozhodnúť tráviť voľný čas.
A čo tak škola? Mne osobne je to veľmi blízka téma, pretože sa tam pohybujem už takmer 15 rokov. Poznáte to, ide písomka, nechce sa vám učiť, poviete si, že ťahák to za vás urobí... Ani ja nie som anjel. Ale čo keby sme sa rozhodli skutočne sa učiť? Viem, že raz príde situácia, kedy by sme ocenili svoju usilovnosť. Ľutujem, že som sa na základnej alebo strednej nenaučila plniť si svoje zodpovenosti dopredu. Nemala by som teraz problémy s tým, že si všetko nechávam na poslednú chvíľu.

Nechcem sa veľa rozpisovať, dlhé články každého nudia, ale chcem vám zveriť jednu múdrosť:
všetko dobré a spravodlivé, čo sa naučíme, nám poskytne jedného dňa obrovskú výhodu.

Cormac McCarthy: Cesta

9. února 2013 v 12:01 | Peťka |  Prečítala som

Cormac McCarthy - The Road
(Cesta)

Prvýkrát vydané: 2006

Je to post-apokalyptický román, v ktorom sú hlavnými postavami otec a jeho syn (mená sa neuvádzajú). Svet je zahalený popolom a horiacimi časťami lesov, vody sú znečistené a jedla je málo. Z ľudí sa stali zvery, ktoré sú schopné zabiť človeka a zjesť ho, použiť ho ako otroka alebo znásilniť. Naši dvaja hrdinovia musia byť preto pri svojom putovaní veľmi ostražití. Majú krásny vzťah, otec by urobil pre svojho syna všetko, aby ho ochránil a pomohol mu prežiť. Je jeho jediným zmyslom života. A tak putujú mestami severnej Ameriky na juh, aby našli vhodnejšie miesto na prežitie a možno aj teplejšie ovzdušie, keďže naokolo vládne krutá zima.
Chlapec nepozná iný svet ako ten súčasný a aj preto má v sebe dilemu dobra a zla. Vidí, ako otec zabíja iných, aby oni dvaja mohli žiť a otec ho presviedča, že oni dvaja sú tí dobrí ľudia, tí, ktorí "nesú svetlo" - svetlo lásky a dobra vo svojich srdciach.

Moje hodnotenie:
Prečítala som to na jeden dych za pol dňa, a to z dvoch dôvodov: jednak som to mala do školy a potom som bola neskutočne zvedavá, ako sa to skončí. Aj keď by sa niekomu mohol zdať dej zo začiatku nudný a monotónny, je napísaný spôsobom, ktorý vás chytí za srdce a vžijete sa do osudov postáv. Prinútilo ma to byť vďačnou za veci, ktoré mám okolo seba, lebo pre nich bolo zázrakom už len to, keď našli starý zoschnutý nepokazený kompót.

Čo sa ešte dozviete pri čítaní:
  • čo sa stalo s chlapcovou mamou
  • za akých okolností sa narodil
  • čo všetko museli zvládnuť pri svojom putovaní
  • ako sa príbeh končí (dostali sa na lepšie miesto?)
  • ...

Mám ten dar (?)

5. února 2013 v 11:51 | Peťka |  Odo mňa k vám
Posledné dni, ale najmä od včera, intenzívne premýšľam nad Violet. Teraz som len tak nečinne ležala v posteli a uvažovala, že chcem písať a o čom by som mohla. Ale som vyprahnutá a námety neprichádzajú. Nič z mojich myšlienok ma neoslovilo.
Na chvíľu mi napadlo, že by som mohla dať niečo zo seba, zo svojho srdca, ale je to príliš posvätné na to, aby to videl svet.
Chcem tvoriť. Chcem písať, vždy som to chcela a čas od času som sa o to aj snažila. Všetko, až na jeden pokus, to bola fantasy. Lenže ako tak prezerám blogy a tvorbu iných, fantasy je všade. A začínam od nej upúšťať. Určite má na to vplyv aj literatúra, ktorú som v tejto dobe čítala, ktorá sa mi zdá kvalitnejšia a zaujímavejšia. Začínajú ma unavovať upíri, vlkolaci a čarodejnice. Chcem napísať niečo inšpiratívne, čo človeka osloví a predstaví mu spôsob, ako lepšie žiť a vnímať svet.
Je tu tiež možnosť, že som nedostala TEN DAR. Písať krásne a uchvacujúco, dať myšlienky na papier presne v tom znení, v akom sa skrývajú v mojom vnútri. Ale tomu radšej nechcem veriť.
Budem teda čakať, kým sa objaví svetlo v mojej tmavej komnate kreativity.


Bitúnok č. 5

4. února 2013 v 19:01 | Peťka |  Prečítala som

Kurt Vonnegut - Slaughterhouse-Five
(Bitúnok č. 5)


Úplný názov: Slaughterhouse-Five or The Children's Crusade: A Duty-dance with Death
Prvýkrát vydané: 1969

Protivojnový román s historickými prvkami, science-fiction a poloautobiografická fikcia. Môže to znieť trochu komplikovane, ale dovoľte mi, aby som vám to objasnila.

Hlavnou postavou je Billy Pilgrim, ktorý ako 21-ročný odchádza na vojnu (2. svetová) a po tom, ako sa miesto jeho pôsobenia v Luxembursku dostane do ťažkostí, uteká spolu s ďalšími 3 mužmi. Jeden z nich, Roland Weary, trochu čudácky človek vyžívajúci sa v zbraniach a spôsoboch mučenia, ho tesne pred smrťou obviní, že Billy je za to zodpovedný, aj keď v skutočnosti Roland zomrel pri prevoze do vojenského väzenia na gangrénu. Billy sa dostane do Drážďan v Nemecku, kde je spolu s ďalšími väznený v bitúnku s č. 5 nad dverami a nútený pracovať v miestnej továrni. Prežije bombardovanie tohto mesta, kde zomrie 135000 nevinných ľudí.
To by sme mali k protivojnovému románu s historickými prvkami.
Ale je to oveľa zaujímavejšie.

Billy tvrdí, že bol unesený mimozemšťanmi na ich planétu Tralfamadore, kde ho držia nahého v zoo ako výstavný kus. Zariadili mu tam izbu so všetkým, čo potrebuje k prežitiu. Neskôr sa k nemu pripojila herečka, s ktorou splodil dieťa. Billy sa od nich naučil najmä jednu vec: keď človek zomrie, neznamená, že je navždy preč, ale je úplne v poriadku v inom čase, napr. počas svojho detstva a pod. Pretože Tralfamadorčania dokážu vidieť 4 dimenzie naraz, nikdy za nikým nesmútia. Vidia to isté stvorenie živé a zdravé v inom čase. Billy sa chce neskôr o tieto zistenia podeliť so svetom. Dokáže dokonca cestovať v čase, čo však sám nedokáže riadiť, deje sa to náhodne, čiže román je zostrojený z mozaiky jeho života, od narodenia po smrť.

Dozvedáme sa o jeho manželke Valencii, ku ktorej nepociťuje zvlášť vrúcne city, o jeho deťoch, práci, o jeho priateľoch, ale extrémne výrazná je jeho pasivita. Aj keď pozná budúcnosť, v ktoromkoľvek období svojho života sa nachádza, nikdy nezmení nešťastné okolnosti, napr. smrť svojej manželky alebo haváriu lietadla, ktorú ako jediný prežil. Je len ako bábka bez vlastnej vôle.

Prečo je tento román autobiografický?
Pretože autor, Kurt Vonnegut, naozaj sám zažil 2. svetovú vojnu a bol väznený v Drážďanoch, kde prežil bombardovanie tohto mesta. Sám sa vyskytuje v tomto diele ako postava v prvej a poslednej kapitole.

Napriek vážnosti témy, akou je vojna, je spracovanie komické, ironické až satirické. Žiadna nuda.

Moje hodnotenie:
Excelentné, netradičné spracovanie deja. Nie je to žiadna braková literatúra, ale naozaj kvalitné čítanie, pri ktorom zistíte, prečo sa toto dielo vyskytuje v "učebných plánoch" na vysokej škole. Mala som to totiž ako povinné čítanie. Páčilo sa mi, že dej nebol v jednej rovine, ale autor skákal z prítomnosti do minulosti a budúcnosti, a napriek tomu som sa v tom nestratila. Okrem toho je Billy Pilgrim veľmi netradičná postava s vlastnosťami, ktoré sa bežne nevyskytujú v knihách, ktoré dnes nájdete na pultoch kamenných predajní.

Vašou úlohou pri čítaní je zistiť:
  • prečo má kniha druhý názov The Children's Crusade
  • ako zomrel Billy a jeho žena Valencia (každý úplne iným spôsobom!)
  • čo Billy vždy vyhlásil, keď sa spomenula niečia smrť
  • ako vyzerali Tralfamadorčania a kto vlastne bola tá herečka, ktorú Billymu do zoo priviedli
  • a množstvo ďalších jedinečných prvkov, ktoré tento román obsahuje ;)
Prajem príjemné čítanie!

It's successfully over!

4. února 2013 v 11:39 | Peťka |  Odo mňa k vám
Dnes som KONEČNE ukončila všetky skúšky (úspešne), a tak sa budem môcť trochu viac sústrediť na blog. Ale nie príliš, pretože ma čaká bakalárka. Ble.

Čo sa týka mojej tvorby Violet, musím si ju dobre premyslieť. Zdá sa totiž, že nie som vnútorne stotožnená s pôvodným príbehom, ktorý som chcela stvoriť. Budem sa snažiť myslieť rýchlo :P

ALE, chystám článok o Slaughterhouse-Five (Bitúnok č. 5) a o románe od Cormaca McCarthyho, Cesta.
Jedno lepšie ako druhé, tak sa máte na čo tešiť.