Anna zo Zeleného domu

29. prosince 2012 v 12:10 | Peťka |  Prečítala som
Ako som napísala, včera ráno sa moja nálada obliekla do žiarivých šiat, takže bol deň krajší. Len som bola lenivá písať. Moja najhoršia choroba, tá lenivosť.

Lucy Maud Montgomeryová - Anna zo Zeleného domu

Možno ten príbeh mnohí z vás poznajú, veď to bolo nakoniec aj sfilmované. Čítala som to v rámci povinného čítania do školy. Kniha bola na zozname, odkiaľ si vyberáme 10 kníh a túto som si vybrala kvôli kanadskej autorke, lebo sa táto krajina spája s mojou témou na bakalárku.
Je to svieže, pestrofarebné čítanie. Vnímanie sveta Anninými očami vám doslova vyčarí fantastickú krajinu plnú kvetov a nádhery. Páčilo sa mi, že som pri tom mohla použiť vlastnú predstavivosť. Prírodu totiž milujem.
Čo som hrdinke závidela, bol spôsob trávenia voľného času. Viem, že to znie ako klišé, keď poviem, že nepotrebovali počítač - internet, mobil alebo iné elektronické vymoženosti dnešnej doby, ale naozaj to tak cítim. Trávili takmer všetok čas vonku! Príroda bola ich ihriskom. Okrem toho bolo pre tie dievčatá, Annu, jej najlepšiu priateľku Dianu a ostatné, veľkou udalosťou a potešením, keď mohli niekoho pozvať na čaj, použiť krásny servis a pohostiť jedna druhú, keď pozvali kamarátky na narodeninovú párty, keď mohli ísť do mesta a jesť o jedenástej v noci zmrzlinu, ísť na kultúrne predstavenie... Očarilo ma, ako sa dokázali radovať pre nás z tak všedných vecí.
Keď sa obrátim k téme adopcie, hrialo ma pri srdci, ako dokázali Marilla a Matej Cuthbertovci poskytnúť zo svojho majetku, času a v neposlednej rade aj zo svojho srdca prostriedky pre dieťa, ktoré bolo opustené, nemalo domov ani nikoho, kto by mu preukazoval lásku a pozornosť. Myslím si, že adopcia je obrovský skutok nesebeckosti a láskavosti.
A čo bolo pre mňa veľmi inšpiratívne bolo to, ako sa Anna usilovne venovala učeniu. Taký vzor dnes potrebujeme všetci.

Pár pekných citátov:
"Vraj vonku má fantázia väčší rozlet."
"Všakže je to skvelé, že sú v živote aj rána?"
"Zo skúsenosti viem, že si možno takmer vždy spríjemniť život, ak sa pevne rozhodnete, že si ho chcete spríjemniť."
"Môj život, to je vám celý cintorín pochovaných nádejí."
"Pravdaže je dobrý," súhlasila Anna, "ale zdá sa, že mu z toho neplynie nijaká útecha."
"Je to dobrá rada, ale iste sa jej budem ťažko pridržiavať, lebo dobré rady už bývajú také."
"Smelo pozrela povinnosti do očú a zistila, že povinnosť je jej priateľkou - povinnosť je vždy taká, keď na ňu úprimne hľadíme."

Takže moje hodnotenie je viac ako pozitívne. Keď budem mať raz dcéru, určite jej túto knihu a vlastne celú sériu odporučím prečítať.

Ostatné knihy:
Anna z Avonlea
Anna v Redmonde
Annin vysnívaný domov
Anna v Glen St. Mary
Annina dcéra Rilla
Anna v Summerside
Annine lásky
Príbehy z Avonlea
Nové príbehy z Avonlea
Siroty ako Anna
Vianoce s Annou

Autorka:
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lilly Lilly | 4. září 2013 v 19:11 | Reagovat

Ako idú postupne tie knihy všetky??

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama