1. Who is Violet?

29. prosince 2012 v 15:45 | Peťka |  Violet
Jej príbeh sa začal tam, kde sa najhlbšie zúfalstvo mieša s najvznešenejším dobrom a nech už sú tieto substancie akokoľvek protichodné, predsa napĺňali vnútro jediného človeka. Ich neustály boj sa prejavoval vo Violetiných náladách, ktoré ako vlny obmývali jej dušu a menili sa tak ako sa strieda deň s nocou.
Violet. Rozpoltená bytosť. Vlastne ešte nie bytosť, vtedy bola mladou ženou. Povedala by som obyčajnou, ale je vôbec nejaký človek obyčajný?

"Mami?"
"Áno, zlato?"
"Pamätáš si tú rozprávku, čo som pozerala?"
"Ktorú? Už si ich videla veľa."
"Predsa tú o tom dievčatku, ktoré zachránil ten pekný chlapec. Ten s tým čiernym koňom. Už vieš?"
"Už áno. Odviedol ju do svojho veľkého domu spolu s jej rodinou," usmiala som sa nad dcérinou radosťou v očiach.
"Presne! Keď raz budem veľká, tiež si nájdem takého chlapca. A budeme spolu navždy, ako to býva v rozprávkach."
Už odkedy dokázala vnímať slová, milovala príbehy. Najmä tie, kde je šťastný koniec v podobe svadby a zamilovanej dvojice. Závidela som jej takéto sny, lebo som vedela, že v skutočnom živote to vždy nebýva idylické. Lenže pre moju malú Violet bol skutočný život v rozprávkach.
"Dobre teda, ale dúfam, že ma potom vezmeš so sebou do toho veľkého domu," povedala som naoko vážne.
"To je úplne jasné," prevrátila dcéra očami, "kto by mi potom robil moju obľúbenú polievku a pomáhal s úlohami do školy?"

"Violet! Nezabudni si zobrať tie farby!" kričala za ňou mama, ale tá už za sebou zabuchla dvere.
"Tak čo, pôjdeš budúci týždeň na ten výlet? Podľa mňa tam bude riadna sranda," povedala Eva, ako spolu kráčali zasneženým chodníkom.
"Ešte neviem. Zatiaľ som to mame nepovedala, ale určite ma pustí. Vždy mi dovolila ísť na takéto akcie."
"A hlavne, bude tam Andrew," pozrela sa na Violet s úškrnom.
"Prestaň!" zasmiala som sa a radšej som sústredila pozornosť na okolité budovy.
"No a čo? Nie je zakázané, aby sa ti páčil."
Nie, nebolo to zakázané. Ani by nevadilo, keby áno. Aj tak neprejavoval o mňa najmenší záujem. Tak ako Jack. Tak ako ktokoľvek. To vedomie mi stláčalo srdce, akoby ho malo uchopené v dlani. Možno Andrew len potrebuje šancu. A možno práve na tom výlete....
"Čo budete dnes kresliť na výtvarke?" prerušila ma Eva zo zamyslenia.
"Neviem, asi niečo vianočné. Každý rok to tak je v tomto čase. Ak dá učiteľka tému 'Zimná krajina', popustím uzdu fantázii. Rozhodne to nebude niečo všedné a nudné."
"A čo teda napríklad?"
"Napríklad zamŕzajúce peklo."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Chceli by ste pokračovanie?

áno
nie

Komentáře

1 miss VeЯůů~ miss VeЯůů~ | Web | 29. prosince 2012 v 19:57 | Reagovat

Krásné :).

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama