Prosinec 2012

2. A Trip

31. prosince 2012 v 15:55 | Peťka |  Violet
"Tak čo bude? Pôjdeš za ním alebo ako?" Eva stála vedľa mňa ako sme uprene hľadeli von oknom.
"Neviem. Necítim sa na to. Sme spolužiaci a myslím si, že vieš, čo to znamená, ak ma odmietne."
"Dobre," pozrela na mňa, "ale ak to neskúsiš, nikdy sa nedozvieš, čo k tebe cíti. Možno budete ten najšťastnejší pár pod slnkom," povedala veselo.
"Ha, chcela by som mať tvoje nadšenie."
Tušila som, čo sa stane, ale aj tak som išla. Otvorila som dvere na izbe a vykročila po hotelovej chodbe. Atmosféra tohto miesta mi vytvárala na pokožke zimomriavky. V poslednej dobe som na sebe spozorovala, že starobylo vyzerajúce budovy vo mne vyvolávali nový neprebádaný svet. A toto bola jedna z nich. Neviem, čo sa preháňalo našej triednej učiteľke hlavou, keď si zmyslela, že nás vezme na výlet práve sem, ale bola som tomu rada. Musím uznať, že v okolí je naozaj veľa zaujímavých miest, ktoré by som s radosťou namaľovala. Ale to je teraz jedno. Zbehla som dolu schodmi a vybehla von cez obrovské vyrezávané dvere. Andrew sedel na lavičke v záhrade a čítal nejakú knihu. Keď som k nemu pristúpila, zdvihol zrak.
"Ahoj, čo čítaš?" prisadla som si k nemu. Zdalo sa mi, akoby v jeho očiach preletelo nepochopenie.
"Nič zvláštne, len vymyslenú táraninu z obdobia druhej svetovej vojny. Ale občas sú tam vtipné hlášky."
"Nevedela som, že rád čítaš."
"Len občas, keď naozaj nemám do čoho kopnúť."
Tak dobre. Zhlboka som sa nadýchla. Teraz to príde.
"A nechcel by si sa ísť so mnou prejsť? Môžeme to tu trochu preskúmať, keď už dnes máme toľko voľného času." Musel zaregistrovať nádej v mojom hlase. Bola citeľná na sto honov, sama som nespoznávala ten tón.
"No, vieš," začal sa ošívať a pomaly vstával, "rád by som, ale za chvíľu sa mám stretnúť s chalanmi. Ideme si zahrať futbal na tú lúku, okolo ktorej sme včera prechádzali."
"Jasné, to je v poriadku. Tak si to uži." A už ho nebolo.
Zdvihla som zrak. Vedela som, že nás Eva pozoruje. Stála v okne a vysielala ku mne utešujúce pohľady. Netuším, prečo sa to vždy stane. Vždy utečú.

Silvester splnených prianí!

31. prosince 2012 v 10:27 | Peťka |  Odo mňa k vám
Prajem vám čarovný Silvester a naplnené novoročné predsavzatia!
Ja ho budem tráviť na garážovej párty, ktorú pripravuje moja rodina. Robili ju už minulý rok a mala veľký úspech, tak si to chcú zopakovať.
Len pre inšpiráciu, moje novoročné predsavzatia sú: napísať si každý deň do denníku minimálne jednu pozitívnu vec, chodiť na každú dostupnú akciu, aby som spoznala nových ľudí a našla si priateľa, nebyť sebecká, tráviť s rodinou viac kvalitne stráveného času, učiť sa nemčinu a pracovať na príbehu o Violet. Je toho celkom dosť, ale pevne verím, že to dokážem. A to isté prajem aj vám.

Nech je váš rok 2013 naplnený skvelými ľuďmi, zázrakmi a mnohými zaujímavými knihami!

P.S. Máte nejaké špeciálne prianie ohľadom knihy, ktorú chcete prečítať?


1. Who is Violet?

29. prosince 2012 v 15:45 | Peťka |  Violet
Jej príbeh sa začal tam, kde sa najhlbšie zúfalstvo mieša s najvznešenejším dobrom a nech už sú tieto substancie akokoľvek protichodné, predsa napĺňali vnútro jediného človeka. Ich neustály boj sa prejavoval vo Violetiných náladách, ktoré ako vlny obmývali jej dušu a menili sa tak ako sa strieda deň s nocou.
Violet. Rozpoltená bytosť. Vlastne ešte nie bytosť, vtedy bola mladou ženou. Povedala by som obyčajnou, ale je vôbec nejaký človek obyčajný?

"Mami?"
"Áno, zlato?"
"Pamätáš si tú rozprávku, čo som pozerala?"
"Ktorú? Už si ich videla veľa."
"Predsa tú o tom dievčatku, ktoré zachránil ten pekný chlapec. Ten s tým čiernym koňom. Už vieš?"
"Už áno. Odviedol ju do svojho veľkého domu spolu s jej rodinou," usmiala som sa nad dcérinou radosťou v očiach.
"Presne! Keď raz budem veľká, tiež si nájdem takého chlapca. A budeme spolu navždy, ako to býva v rozprávkach."
Už odkedy dokázala vnímať slová, milovala príbehy. Najmä tie, kde je šťastný koniec v podobe svadby a zamilovanej dvojice. Závidela som jej takéto sny, lebo som vedela, že v skutočnom živote to vždy nebýva idylické. Lenže pre moju malú Violet bol skutočný život v rozprávkach.
"Dobre teda, ale dúfam, že ma potom vezmeš so sebou do toho veľkého domu," povedala som naoko vážne.
"To je úplne jasné," prevrátila dcéra očami, "kto by mi potom robil moju obľúbenú polievku a pomáhal s úlohami do školy?"

"Violet! Nezabudni si zobrať tie farby!" kričala za ňou mama, ale tá už za sebou zabuchla dvere.
"Tak čo, pôjdeš budúci týždeň na ten výlet? Podľa mňa tam bude riadna sranda," povedala Eva, ako spolu kráčali zasneženým chodníkom.
"Ešte neviem. Zatiaľ som to mame nepovedala, ale určite ma pustí. Vždy mi dovolila ísť na takéto akcie."
"A hlavne, bude tam Andrew," pozrela sa na Violet s úškrnom.
"Prestaň!" zasmiala som sa a radšej som sústredila pozornosť na okolité budovy.
"No a čo? Nie je zakázané, aby sa ti páčil."
Nie, nebolo to zakázané. Ani by nevadilo, keby áno. Aj tak neprejavoval o mňa najmenší záujem. Tak ako Jack. Tak ako ktokoľvek. To vedomie mi stláčalo srdce, akoby ho malo uchopené v dlani. Možno Andrew len potrebuje šancu. A možno práve na tom výlete....
"Čo budete dnes kresliť na výtvarke?" prerušila ma Eva zo zamyslenia.
"Neviem, asi niečo vianočné. Každý rok to tak je v tomto čase. Ak dá učiteľka tému 'Zimná krajina', popustím uzdu fantázii. Rozhodne to nebude niečo všedné a nudné."
"A čo teda napríklad?"
"Napríklad zamŕzajúce peklo."

Anna zo Zeleného domu

29. prosince 2012 v 12:10 | Peťka |  Prečítala som
Ako som napísala, včera ráno sa moja nálada obliekla do žiarivých šiat, takže bol deň krajší. Len som bola lenivá písať. Moja najhoršia choroba, tá lenivosť.

Lucy Maud Montgomeryová - Anna zo Zeleného domu

Možno ten príbeh mnohí z vás poznajú, veď to bolo nakoniec aj sfilmované. Čítala som to v rámci povinného čítania do školy. Kniha bola na zozname, odkiaľ si vyberáme 10 kníh a túto som si vybrala kvôli kanadskej autorke, lebo sa táto krajina spája s mojou témou na bakalárku.
Je to svieže, pestrofarebné čítanie. Vnímanie sveta Anninými očami vám doslova vyčarí fantastickú krajinu plnú kvetov a nádhery. Páčilo sa mi, že som pri tom mohla použiť vlastnú predstavivosť. Prírodu totiž milujem.
Čo som hrdinke závidela, bol spôsob trávenia voľného času. Viem, že to znie ako klišé, keď poviem, že nepotrebovali počítač - internet, mobil alebo iné elektronické vymoženosti dnešnej doby, ale naozaj to tak cítim. Trávili takmer všetok čas vonku! Príroda bola ich ihriskom. Okrem toho bolo pre tie dievčatá, Annu, jej najlepšiu priateľku Dianu a ostatné, veľkou udalosťou a potešením, keď mohli niekoho pozvať na čaj, použiť krásny servis a pohostiť jedna druhú, keď pozvali kamarátky na narodeninovú párty, keď mohli ísť do mesta a jesť o jedenástej v noci zmrzlinu, ísť na kultúrne predstavenie... Očarilo ma, ako sa dokázali radovať pre nás z tak všedných vecí.
Keď sa obrátim k téme adopcie, hrialo ma pri srdci, ako dokázali Marilla a Matej Cuthbertovci poskytnúť zo svojho majetku, času a v neposlednej rade aj zo svojho srdca prostriedky pre dieťa, ktoré bolo opustené, nemalo domov ani nikoho, kto by mu preukazoval lásku a pozornosť. Myslím si, že adopcia je obrovský skutok nesebeckosti a láskavosti.
A čo bolo pre mňa veľmi inšpiratívne bolo to, ako sa Anna usilovne venovala učeniu. Taký vzor dnes potrebujeme všetci.

Pár pekných citátov:
"Vraj vonku má fantázia väčší rozlet."
"Všakže je to skvelé, že sú v živote aj rána?"
"Zo skúsenosti viem, že si možno takmer vždy spríjemniť život, ak sa pevne rozhodnete, že si ho chcete spríjemniť."
"Môj život, to je vám celý cintorín pochovaných nádejí."
"Pravdaže je dobrý," súhlasila Anna, "ale zdá sa, že mu z toho neplynie nijaká útecha."
"Je to dobrá rada, ale iste sa jej budem ťažko pridržiavať, lebo dobré rady už bývajú také."
"Smelo pozrela povinnosti do očú a zistila, že povinnosť je jej priateľkou - povinnosť je vždy taká, keď na ňu úprimne hľadíme."

Takže moje hodnotenie je viac ako pozitívne. Keď budem mať raz dcéru, určite jej túto knihu a vlastne celú sériu odporučím prečítať.

Ostatné knihy:
Anna z Avonlea
Anna v Redmonde
Annin vysnívaný domov
Anna v Glen St. Mary
Annina dcéra Rilla
Anna v Summerside
Annine lásky
Príbehy z Avonlea
Nové príbehy z Avonlea
Siroty ako Anna
Vianoce s Annou

Autorka:

A čo mi vždy prekazí aktivitu?

27. prosince 2012 v 22:36 | Peťka |  Odo mňa k vám
Naozaj som dúfala, že vám dnes napíšem o Anne, ale mám takú nanič náladu, že to nepôjde. Tak snáď zajtra. Vždy, keď sa cez noc vyspím, je mi lepšie...


Všetci máme miesto najväčšej bolesti

26. prosince 2012 v 18:40 | Peťka |  Prečítala som

Wm. Paul Young - Chatrč

Včera som dočítala Chatrč. Príbeh ma zaujal hneď na začiatku, kde sa riešilo zmiznutie malého dievčatka, ktorého zakrvavené šaty nakoniec našli v jednej polorozpadnutej chatrči na brehu jazera. Jej otec bol ústrednou postavou. Jedného dňa dostal anonymný lístok s odkazom, aby sa vrátil späť do chatrče. Veril, že tam nájde Boha. A naozaj Ho tam našiel!
Strávil v chatrči víkend s Bohom, Ježišom a Duchom Svätým za účelom vlastného duševného uzdravenia sa a znovunájdenia viery a lásky k Bohu. Príbeh je plný nádherných myšlienok hodných zamyslenia, rovnako ako myšlienok nesprávnych.
Knižka sa mi páčila. Možno mi nevyrazila dych, ale bolo to hodnotné čítanie.

Mimochodom, tá lienka na obale má svoj význam.

Poznámka, resp. odporučenie, na koniec. Ak sa do nej pustíte, mali by ste mať minimálne základné poznatky o Biblii a jej učeniach, inak sa v tom stratíte.

Veselé Vianoce!

24. prosince 2012 v 10:52 | Peťka |  Odo mňa k vám
Chcem vám zapriať krásne a najmä pokojné Vianoce. To, že ich môžeme tráviť s rodinou nie je samozrejmosť, tak dúfam, že si ich všetci užijeme a navodíme tú pravú sviatočnú atmosféru. Nezabudnite prejavovať svojim blízkym lásku <3


Ak dostanete pod stromček nejakú knižku, napíšte mi akú. Usmívající se

Handmade pohľadnice

22. prosince 2012 v 18:05 | Peťka |  Odo mňa k vám
Aké sú, také sú, ale sú. Snažili sme sa a pravdu povediac, riadne ma to bavilo!

Prvé 3 som robila ja.


Zimné prázdniny

22. prosince 2012 v 9:57 | Peťka |  Odo mňa k vám
Vo štvrtok som s maminou piekla koláče, v piatok som prežila koniec sveta a dnes idem s mojimi dvoma kamarátkami vyrábať vianočné pohľadnice. Zatiaľ trávim prázdniny celkom veselo.
Len by som sa mala venovať škole, ale na to je ešte čas. Aspoň zatiaľ.

Možno vám sem dnes večer hodím pár fotiek tých našich pohľadníc. Dúfam, že budú vyzerať k svetu.

Ešte niečo. Požičala som si od spolubývajúcej z intráku knihu Chatrč. Neviem sa dočkať, až začnem čítať, počula som, že je veľmi dobrá. V kníhkupectvách je momentálne aj taký akoby prídavok/vysvetlenie k nej - Návrat do chatrče. Neviem, ale takéto kadejaké doplnky väčšinou nebývajú kvalitné. Čítali ste?


Zhrnutie z kultúrnej časti sme.sk

18. prosince 2012 v 12:09 | Peťka |  Novinky

Vyhľadala som vám pár pozvánok a noviniek, čo sa týka literatúry. Zdroj je kultura.sme.sk :

Exitab v Tabačke
Dva večery budú v košickej Tabačke patriť vydavateľstvu Exitab. Na zajtrajšej Stredávke sa tam predstaví projekt Dead Janitor, v piatok tam koncertuje Pjoni.

Drewo a srd a Vlna
Dnes o 18.00 h v rámci Literárneho klubu v bratislavskom KC Dunaj predstavia svoje aktivity vydavateľstvo Drewo a srd a časopis Vlna.

Tu nájdete "nové knihy". Aspoň tak to autor článku napísal, ale "nové" znamená častokrát to, že boli preložené do slovenčiny:

Kniha roka vraj patrí Ballovi, víťazovi Anasoft litera. Osobne som ju nečítala, ale z tohto článku mi príde poriadne pesimistická a úzkostlivá. Čo nevyhnutne nemusí byť zlé, ale radšej dávam prednosť niečomu, čo mi neznechutí deň alebo pohľad na ľudí a tento svet:

Dnes je sviatočný deň

16. prosince 2012 v 20:05 | Peťka |  Odo mňa k vám
Nedeľa je pre mňa veľmi sviatočný a výnimočný deň, takže sa ju snažím aj stráviť inak ako ostatné dni v týždni. Vždy ráno idem na zhromaždenie a snažím sa zaoberať duchovnými vecami, nielen tam, ale aj po návrate domov, pretože tento jeden deň v týždni bol vyhradený presne na to.
Už neodmysliteľne k tomu patrí aj čítanie písiem alebo príhovorov od našich generálnych autorít, hlavne z poslednej konferencie (koná sa každého pol roka), ktorá bola naposledy v októbri 2012.

Dnes som čítala tento príhovor:

Ak chcete, môžete si ho prečítať a dozvedieť sa tak niečo o učení Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Autorom je jeden zo súčasných žijúcich apoštolov Ježiša Krista.
Ak vás to zaujme, ľahko si tam nájdete aj ďalšie príhovory ;)

P.S.: Vďaka takémuto tráveniu nedelí môžem cítiť pokoj a rozjímať nad vecami väčšieho významu. Je to vzácna časť môjho života.


Aj ja mám talent!

14. prosince 2012 v 23:01 | Peťka |  Odo mňa k vám
Nie som fotogenická ani obzlášť pekná, neviem očarujúco spievať alebo hrať na hudobnom nástroji, ale viem tvoriť. A som vďačná za tento dar.
Starká mala 70 rokov a zajtra sa zíde rodina, aby sme jej zablahoželali. Vytvorila som jej narodeninový poukaz, lebo jej deti sa dohodli, že jej dajú v lete spraviť plávajúcu podlahu v obývačke, ktorú chcela.
Prekvapilo ma, ako sa mi vydaril. Nechcem sa vychvaľovať, len mám z toho radosť a dúfam, že aj starká bude mať.

Čítam ako povinné čítanie Annu zo Zeleného domu. Až mám chuť pozrieť si všetky tie filmy. Ako mala som ich mala poctivo odsledované.


Moje tipy pre vás

12. prosince 2012 v 17:42 | Peťka |  Novinky


Anotácia k tejto knihe je asi najzaujímavejšia, akú som za posledné roky čítala. Rozhodne to nebude typický sladký román. Aspoň podľa opisu:


Vyzerá, že to bude veľmi dobrý triller. Jeden z tých, kedy vám tuhne krv v žilách. Osobne takéto knihy často nečítam, ale túto by som brala:


Ak chcete niečo s hlbokou myšlienkou, ktorá vám osvieži a osvetlí život, možno vás dokonca zmení, tak toto je tá pravá:

Hororová rozprávka

11. prosince 2012 v 11:50 | Peťka |  Prečítala som
Poznáte Roalda Dahla a jeho hororové rozprávky?

Včera som jednu prečítala. Volala sa Čarodejnice. Malý chlapec stratí pri autonehode rodičov a tak sa ho ujme stará mama z Nórska. Rozpráva mu o čarodejniciach, ktoré nenávidia deti a snažia sa ich zbaviť. Sú veľmi nenápadné, vyzerajú ako ostatné ženy, ale ona mu prezradí indície, podľa ktorých ich môže spoznať. Existuje jedna, ktorá je hlavnou čarodejnicou sveta a všetky ostatné vedie.
Cez leto ide chlapec so starkou k moru a ubytujú sa v hoteli Magnificent. Nešťastnou náhodou sa stane, že je chlapec svedkom tajného snemu čarodejníc Anglicka a vypočuje si ich zákerný plán na zničenie všetkých detí v Anglicku. Nájdu jeho úkryt a hlavná čarodejnica ho premení na myš.
Jeho starká spolu s ním vymyslia plán, ako sa zbaviť všetkých čarodejníc. Najskôr tých v Anglicku a potom všetkých ostatných na celom svete. V skutočnosti im to, že sa z jej vnúčika stala myš, dokonale hrá do karát.

Pútavý, strašidelný a zábavný príbeh. Odporučila by som ho pre deti od 10 vyššie. Tie menšie by sa mohli naozaj báť alebo mať dokonca zlé sny :)
Plus, táto rozprávka má vraj aj filmové spracovanie.

Sľúbený Kerouac

8. prosince 2012 v 20:08 | Peťka |  Prečítala som

Jack Kerouac - Na ceste


Nakoniec som sa teda dostala na koniec a že mi to teda dalo zabrať! Tá kniha nemá ani 300 strán a ja som si ju v knižnici musela predlžovať.
"Na ceste" som už predtým počula ľudí spomínať alebo sa o nej hovorilo v tv a podobne, takže som čakala niečo, čo ma dostane, ohúri, vezme mi reč...
Áno, vyplnilo sa to. Naozaj ma dostalo, že celý príbeh je o tom, ako Sal Paradise a jeho kamoši cestujú hore dole po Amerike a Mexiku. Ohúrilo ma, aký bezstarostný život viedli a doslova mi vzalo reč, že celým príbehom sa tiahne sex, drogy a špina. Nič pozitívne.
Má zosobňovať generáciu beatnikov. Pravdu? Fakt ich ľutujem, ak naozaj žili taký život. Bez cieľa, bez zmyslu, v plytkej radosti.
Nie, tá kniha sa mi nepáčila, ale možno práve kvôli tomu všetkému, čo spomínam vyššie, si ju zapamätám.

Aby reč nestála

7. prosince 2012 v 21:46 | Peťka |  Odo mňa k vám
Dnes som mala úžasný deň. Mám novú farbu vlasov, v práci sa mi darí, rodine sa darí...
Bol to fajn deň.

Zajtra sa určite prehryziem Kerouacom až do konca, tak vám o jeho knihe Na ceste niečo napíšem.

Poetici sem!

2. prosince 2012 v 22:07 | Peťka |  Odo mňa k vám
Píšete básne? Tak sa k nám pridajte na facebooku do skupiny Píšem básne ;)
Radi si prečítame vaše diela.