Určite nie pre deti

30. října 2012 v 17:40 | Peťka |  Prečítala som

Ľudmila Podjavorinská - Baránok Boží

Príbeh sa začína opismi hôr, krásnej slovenskej prírody, ktorej "vládnu" valasi. Jedného dňa starý bača nájde na svojom prahu dieťa, ktoré mu tam nechala jeho dcéra.
Malý Ondrejko má krásny vzťah so svojím starým otcom, je jeho ochrancom, poskytuje mu lásku a opateru. Asi najkrajšia je vianočná časť, keď idú spolu na polnočnú omšu do kostola. Chlapec je očarený betlehemom, ovečkami a jezuliatkom, aj keď nie sú živí.
Na salaši sa priúča všetkému, čo sa dá. Rád trávi čas s ostatnými valachmi, počúva ich rozprávanie, pozoruje nočnú oblohu. Hory sú pre neho symbolom pokoja a slobody.
Jednej noci má 12ročný Ondrejko videnie, v ktorom sa mu zjaví biely baránček so zlatou hviezdou na čele. Je krásny, nemôže sa na neho vynadívať. Keď sa skončí videnie, zisťuje, že starý otec zomrel.
Nikto sa o neho nechce starať, všetci si ho prehadzujú, dokonca ho dajú na noc do väzenia s dvomi neslušnými zločincami. Nakoniec Ondrejko skončí v sirotinci.
Vládnu tam nesmierne chudobné pomery, deti nemajú dostatok jedla, bývajú všetky v jednej neútulnej izbe. Ondrejka pošlú do školy, kde nedáva pozor, len hľadí cez okno na zasnežené stromy.
Blížia sa Vianoce a deti v sirotinci očakávajú darčeky. Ondrejko im chce urobiť radosť, tak po nociach vyrezáva z dreva hračky. V škole však zistia, že ukradol nožík spolužiakovi, tak mu vezmú hračky a vyhodia ho. Stáva sa učňom čižmára, ktorý je viac opitý ako pracuje. Dokonca aj chlapca prinúti, aby sa napil pálenky.
Na Vianoce sa k deťom dostal živý kohút, ktorého si ponechajú a starajú sa o neho v ich izbe. Majú z neho obrovskú radosť, ale taja to pred vedúcou sirotinca, pretože by im ho hneď zobrala.
Medzitým čižmár zbije a vyhodí Ondrejka, lebo keď mu išiel pre pálenku, veľa z nej odpil.
Dostáva sa späť do školy, kde opäť ukradne nôž, tentoraz učiteľovi. Vo voľnom čase vyrezáva barančeka, ktorého videl. Je veľmi šikovný, má nadanie. Neustále túži po horách, chce ísť späť domov.
Vedúca zistila, že deti majú kohúta a hneď ho zabila. Vtom prichádza Ondrejko, ktorý na ňu preto kričí a ona mu od zlosti spáli baránčeka. To je pre chlapca posledná kvapka, berie nôž, ktorým usekla hlavu kohútovi a zaútočí na ňu. Nikomu sa nič nestane, no zatvoria ho do komory. Tam Ondrejko rozmýšľa ako utiecť. Nakoniec si zviaže plachtu, ktorú prehodí von malým okienkom a chce zliezť. Žiaľ, nepodarí sa mu to a ostane na zemi ležať mŕtvy.

Môj názor:
Je to klasifikované ako literatúra pre deti, ale dieťaťu by som to rozhodne prečítať nedala. Je to príliš smutné a pesimistické.
Autorka chcela týmto dielom obžalovať organizácie, ktoré sa majú starať o blaho detí, že práve ony sa k nim správajú najhoršie. A naozaj, v knihe sa vedúca sirotinca správa k deťom hrozne. Na Ondrejka neustále zazerá, nemyslí si o ňom nič pekné a ani mu nikdy nič pekné nepovie.
Napriek tomu je to milý príbeh. Začiatok sa mi zdá príliš vyumelkovaný, ale duši je príjemné vedieť, že niekomu stačí príroda, aby bol šťastný.

Autorka Ľudmila Podjavorinská
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama