TT: (Ne)sebeckosť

8. října 2012 v 18:52 | Peťka |  Odo mňa k vám
Asi pred dvomi rokmi som spoznala v Prahe jednu ženu, ktorá je doteraz pre mňa veľkým vzorom.

Cestovala som vlakom s jedným kamarátom do Nemecka, do Freibergu, aby sme navštívili chrám. Bola to naša prvá cesta do chrámu, takže sme sa veľmi tešili. To sme ešte netušili, koľko problémov nás čaká.

V Prahe bola naša prvá zastávka. Na stanici sme sa stretli s Evkou, ktorá nás privítala žiarivým úsmevom a Knihou Mormonovou v ruke. Viete, ako keď idete na rande naslepo a dohodnete si nejaký znak, podľa čoho sa spoznáte. My sme mali Knihu Mormonovu.
Evka nám dopredu zabezpečila lístky na metro, takže sme sa nemuseli nikde zastavovať. Musím povedať, že z nej sálala pozitívna energia a dobro. Najmä dobro.
Som žena, ale prekvapivo mal práve môj kamarát nehorázne množstvo batožiny, takže keď sme sa konečne dostali cez pár zastávok v metre ku budove, boli sme unavení. Vyhľadali sme poverených ľudí, aby sme sa opýtali na prespanie. Nečakane sme zistili, že tam prespať nemôžeme, kvôli novým pravidlám. Čo teraz?
Evka sa s nami išla pozrieť k najbližšiemu hotelu, ale skončilo to tak, že nám ponúkla na prespanie svoj byt. Bývala na opačnom konci Prahy, takže sme museli ísť opäť na metro. Cestou sme sa zastavili v obchode, kde sme si kúpili jedlo. Ako hostia sme nič neplatili. Zaplatila to naša hostiteľka. A jej úsmev stále nezmizol.
Cítila som sa u nej viac ako vítaná. Rozprávali sme sa o všetkom možnom, dala mi fotku chrámu, balzam na pery, sladkosti, nielen pre mňa, ale aj pre misionárov v Žiline, odkiaľ pochádzam. Podelila sa asi o všetko, čo mohla.
Na druhý deň sa Evka postarala opäť o lístky na autobus aj metro, a odprevadila nás až k budove, odkiaľ sme odišli špeciálne objednaným autobusom do Freibergu.
Pri návrate sme si uvedomili, že náš vlak späť do Žiliny ide veľmi skoro a neboli sme si istí, či ho stihneme. Tak som napísala SMS obetavej Evke, či by neprieniesla kamarátovu batožinu na stanicu, pretože si ju nechal v budove. A ona s radosťou pomohla.
Čo sa však nestalo? Vlak sme tesne zmeškali. Opäť sme spali u našej skvelej hostiteľky a ona nedala najavo ani trochu znechutenia alebo neochoty.

Bola s nami celú dobu počas našich ťažkostí. Starala sa o nás, povzbudzovala nás, bola k nám láskavá. Verte či nie, stihla byť láskavá aj k ostatným ľuďom naokolo.

Toto je človek, ktorý nepozná nič také ako "To je moje!".
Jej srdce je otvorené pre každého.
Preto je mojím veľkým vzorom nesebeckosti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pavel pavel | Web | 8. října 2012 v 21:50 | Reagovat

Mormoni jsou takoví že si vzájemně pomáhají. Mám jejich bibli v němčině, ale ještě jsem ji celou nepřečetl.
Jsi taky mormonka?

2 milujemknihy milujemknihy | E-mail | Web | 9. října 2012 v 14:12 | Reagovat

[1]: áno, som mormonka. ale nemáme vlastnú Bibliu. máme Bibliu ako všetci ostatní, evanjelický preklad a k tomu máme ešte Knihu Mormonovu, čo je ďalšie svedectvo o Ježišovi Kristovi.
ty ju máš v nemčine? milujem ten jazyk :-)
som rada, že máš s našimi členmi dobrú skúsenosť

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama