Ivkova biela mať

26. října 2012 v 15:10 | Peťka |  Prečítala som

Ján Bodenek - Ivkova biela mať

Prvé dielko z povinnej literatúry a hneď neuveriteľne dojímavé.
Je to príbeh o 10-ročnom Ivkovi, ktorý žije s mamou, otcom a asi 5 bratmi v továrenskom meste. Sú veľmi chudobní, bývajú v biednej chalúpke, mama pracuje ako práčka bielizne a otec robí tú najťažšiu robotu v továrni.
V ich domove nie je zvykom vyjadrovať si lásku a Ivko sa preto cíti nechcený a osamotený. Ešte aj chlapci z okolia sa mu vysmievajú a volajú ho prezývkou Indián, lebo nosí zafúľané oblečenie.
Nehu nachádza len u svojej učiteľky, do ktorej sa zaľúbi. Netuší, že je to láska, praje si, aby ona bola jeho mamou, lebo vidí, ako sa chová ku svojmu synovi Ďuríkovi - bozkáva ho, objíma, mazná sa s ním... Dokonca kvôli tomu, aby ostal po škole a mohol ísť k nej domov "za trest" písať si úlohy, nespraví si domácu úlohu. U učiteľky navyše vždy aj s jej synom dostane na olovrant kávičku a zákusky, čo je pre neho niečo veľmi výnimočné.
Učiteľka ale odchádza do iného mesta a Ivko sa s tým nevie zmieriť. Stane sa, že jeho otec raz v noci omylom vypije namiesto borovičky kvôli boľavému žalúdku kyselinu, ktorú Ivko už dávnejšie ukradol, lebo si chcel vyrobiť elektrický strojček, aby tak zaujal chlapcov a mohol sa s nimi kamarátiť. Utečie do susednej dediny, kde teraz býva jeho učiteľka. Takmer zamrzne v snehu, ale našťastie ho nájdu. Jeho otec zomrel a on si až teraz začína vážiť svoju mamu a všetko, čo pre nich robí. Rozhodne sa jej pomôcť, a tak ide už vo svojich dvanástich rokoch ťažko pracovať na pole, aby doniesol domov nejaké peniaze.
Príbeh sa končí tým, ako si začne vážiť aj otca a jeho tvrdú prácu, ktorú mohol teraz sám spoznať a kúpi pre otca kvety, ktoré mu zanesie na hrob.

Môj názor:
Nádherne napísaný príbeh. Autor veľmi citlivo a realisticky opisuje to, ako si Ivko začína vážiť svoju mamu a snaží sa jej povedať "mamička", aby jej ukázal svoju lásku. Až som dostala chuť zavolať svojej mame a povedať jej, že ju ľúbim. Keď bolo opisované, v akej biede žili a ako ťažko musel 12-ročný chlapec pracovať, pripomenula som si, že si musím vážiť to, čo mám.
Rozhodne odporúčam.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 6 6 | 26. března 2014 v 17:59 | Reagovat

[:tired:]  O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama