Říjen 2012

Určite nie pre deti

30. října 2012 v 17:40 | Peťka |  Prečítala som

Ľudmila Podjavorinská - Baránok Boží

Príbeh sa začína opismi hôr, krásnej slovenskej prírody, ktorej "vládnu" valasi. Jedného dňa starý bača nájde na svojom prahu dieťa, ktoré mu tam nechala jeho dcéra.
Malý Ondrejko má krásny vzťah so svojím starým otcom, je jeho ochrancom, poskytuje mu lásku a opateru. Asi najkrajšia je vianočná časť, keď idú spolu na polnočnú omšu do kostola. Chlapec je očarený betlehemom, ovečkami a jezuliatkom, aj keď nie sú živí.
Na salaši sa priúča všetkému, čo sa dá. Rád trávi čas s ostatnými valachmi, počúva ich rozprávanie, pozoruje nočnú oblohu. Hory sú pre neho symbolom pokoja a slobody.
Jednej noci má 12ročný Ondrejko videnie, v ktorom sa mu zjaví biely baránček so zlatou hviezdou na čele. Je krásny, nemôže sa na neho vynadívať. Keď sa skončí videnie, zisťuje, že starý otec zomrel.
Nikto sa o neho nechce starať, všetci si ho prehadzujú, dokonca ho dajú na noc do väzenia s dvomi neslušnými zločincami. Nakoniec Ondrejko skončí v sirotinci.
Vládnu tam nesmierne chudobné pomery, deti nemajú dostatok jedla, bývajú všetky v jednej neútulnej izbe. Ondrejka pošlú do školy, kde nedáva pozor, len hľadí cez okno na zasnežené stromy.
Blížia sa Vianoce a deti v sirotinci očakávajú darčeky. Ondrejko im chce urobiť radosť, tak po nociach vyrezáva z dreva hračky. V škole však zistia, že ukradol nožík spolužiakovi, tak mu vezmú hračky a vyhodia ho. Stáva sa učňom čižmára, ktorý je viac opitý ako pracuje. Dokonca aj chlapca prinúti, aby sa napil pálenky.
Na Vianoce sa k deťom dostal živý kohút, ktorého si ponechajú a starajú sa o neho v ich izbe. Majú z neho obrovskú radosť, ale taja to pred vedúcou sirotinca, pretože by im ho hneď zobrala.
Medzitým čižmár zbije a vyhodí Ondrejka, lebo keď mu išiel pre pálenku, veľa z nej odpil.
Dostáva sa späť do školy, kde opäť ukradne nôž, tentoraz učiteľovi. Vo voľnom čase vyrezáva barančeka, ktorého videl. Je veľmi šikovný, má nadanie. Neustále túži po horách, chce ísť späť domov.
Vedúca zistila, že deti majú kohúta a hneď ho zabila. Vtom prichádza Ondrejko, ktorý na ňu preto kričí a ona mu od zlosti spáli baránčeka. To je pre chlapca posledná kvapka, berie nôž, ktorým usekla hlavu kohútovi a zaútočí na ňu. Nikomu sa nič nestane, no zatvoria ho do komory. Tam Ondrejko rozmýšľa ako utiecť. Nakoniec si zviaže plachtu, ktorú prehodí von malým okienkom a chce zliezť. Žiaľ, nepodarí sa mu to a ostane na zemi ležať mŕtvy.

Môj názor:
Je to klasifikované ako literatúra pre deti, ale dieťaťu by som to rozhodne prečítať nedala. Je to príliš smutné a pesimistické.
Autorka chcela týmto dielom obžalovať organizácie, ktoré sa majú starať o blaho detí, že práve ony sa k nim správajú najhoršie. A naozaj, v knihe sa vedúca sirotinca správa k deťom hrozne. Na Ondrejka neustále zazerá, nemyslí si o ňom nič pekné a ani mu nikdy nič pekné nepovie.
Napriek tomu je to milý príbeh. Začiatok sa mi zdá príliš vyumelkovaný, ale duši je príjemné vedieť, že niekomu stačí príroda, aby bol šťastný.

Autorka Ľudmila Podjavorinská

V jedinom skoku je sloboda

27. října 2012 v 18:57 | Peťka |  Odo mňa k vám
Moje sny so mnou chodia do Nemecka. Ten pocit je neopísateľný. Akoby som bola opäť šťastná...

Kedysi som neznášala, keď ma nútili behať. Nestačila som. Teraz je pre mňa už len predstava behu omamnou drogou. Ten pocit nikdy nekončiaceho úteku je plný slobody. Bežať bez cieľa, až kým nevyčerpám aj ten najmenší zdroj energie vo svojom tele, to je to, čo chcem robiť práve teraz.

V skutočnosti veľmi nebehám. Len niekedy. Musí sa to zmeniť.


Miesto snov

26. října 2012 v 20:03 | Peťka |  Novinky

Knižný veľtrh vo Frankfurte 2012


Všetci prečítať!

To je miesto, ktoré CHCEM navštíviť za každú cenu! Dobre, nie za každú, ale je to na prvých miestach môjho wishlistu.

Ivkova biela mať

26. října 2012 v 15:10 | Peťka |  Prečítala som

Ján Bodenek - Ivkova biela mať

Prvé dielko z povinnej literatúry a hneď neuveriteľne dojímavé.
Je to príbeh o 10-ročnom Ivkovi, ktorý žije s mamou, otcom a asi 5 bratmi v továrenskom meste. Sú veľmi chudobní, bývajú v biednej chalúpke, mama pracuje ako práčka bielizne a otec robí tú najťažšiu robotu v továrni.
V ich domove nie je zvykom vyjadrovať si lásku a Ivko sa preto cíti nechcený a osamotený. Ešte aj chlapci z okolia sa mu vysmievajú a volajú ho prezývkou Indián, lebo nosí zafúľané oblečenie.
Nehu nachádza len u svojej učiteľky, do ktorej sa zaľúbi. Netuší, že je to láska, praje si, aby ona bola jeho mamou, lebo vidí, ako sa chová ku svojmu synovi Ďuríkovi - bozkáva ho, objíma, mazná sa s ním... Dokonca kvôli tomu, aby ostal po škole a mohol ísť k nej domov "za trest" písať si úlohy, nespraví si domácu úlohu. U učiteľky navyše vždy aj s jej synom dostane na olovrant kávičku a zákusky, čo je pre neho niečo veľmi výnimočné.
Učiteľka ale odchádza do iného mesta a Ivko sa s tým nevie zmieriť. Stane sa, že jeho otec raz v noci omylom vypije namiesto borovičky kvôli boľavému žalúdku kyselinu, ktorú Ivko už dávnejšie ukradol, lebo si chcel vyrobiť elektrický strojček, aby tak zaujal chlapcov a mohol sa s nimi kamarátiť. Utečie do susednej dediny, kde teraz býva jeho učiteľka. Takmer zamrzne v snehu, ale našťastie ho nájdu. Jeho otec zomrel a on si až teraz začína vážiť svoju mamu a všetko, čo pre nich robí. Rozhodne sa jej pomôcť, a tak ide už vo svojich dvanástich rokoch ťažko pracovať na pole, aby doniesol domov nejaké peniaze.
Príbeh sa končí tým, ako si začne vážiť aj otca a jeho tvrdú prácu, ktorú mohol teraz sám spoznať a kúpi pre otca kvety, ktoré mu zanesie na hrob.

Môj názor:
Nádherne napísaný príbeh. Autor veľmi citlivo a realisticky opisuje to, ako si Ivko začína vážiť svoju mamu a snaží sa jej povedať "mamička", aby jej ukázal svoju lásku. Až som dostala chuť zavolať svojej mame a povedať jej, že ju ľúbim. Keď bolo opisované, v akej biede žili a ako ťažko musel 12-ročný chlapec pracovať, pripomenula som si, že si musím vážiť to, čo mám.
Rozhodne odporúčam.

Taká unavená

24. října 2012 v 22:28 | Peťka |  Odo mňa k vám
Som taká unavená, že som ani nedopísala obsah a názor na ten príbeh, čo som včera dočítala. Tak zajtra.

Literárna súťaž od ministra obrany SR

23. října 2012 v 14:06 | Peťka |  Novinky
Dnes som si všimla na nástenke v škole, že minister obrany SR Martin Glváč vyhlásil už 8. ročník literárnej súťaže pre stredoškolákov a vysokoškolákov na tému "Slovenskí vojaci v zahraničných misiách".
Do 12. novembra 2012 môžete na adresu sutaz@mod.gov.sk poslať svoje príbehy, úvahy, eseje...

Ani som netušila, že práve minister obrany takéto niečo usporadúva. Máte záujem?



Povinné čítanie

23. října 2012 v 7:07 | Peťka |  Odo mňa k vám
Budem mať teraz zase raz veľa povinného čítania, takže vám o tom určite napíšem. Tento rok to bude hlavne literatúra pre deti a mládež. Dosť sa na to teším.

Minulý týždeň som nestihla napísať ani článok na tému týždňa. Škoda, môj postoj k alkoholu je radikálne odmietavý a mala som pár dobrých myšlienok. Nevadí. Snáď sa mi podarí napísať na tému tohto týždňa.


Veľa povinností, málo času

20. října 2012 v 11:03 | Peťka |  Odo mňa k vám
Mám toho teraz strašne veľa, v pondelok sa mi začína škola, takže musím vybavovať veci okolo rozvrhu a kreditov.
Čo sa týka práce, mala som menší problém, ktorý bolo treba vyriešiť. Či som ho vyriešila správne uvidím zrejme o týždeň, dva.
Proste frmol. Nestíham nič čítať, okrem Písiem, ale najradšej by som si prečítala niečo o kanadskej detskej literatúre, keďže je to moja téma na bakalárku. Neviete niekto o niečom??

Veru, veru, nočné slasti

15. října 2012 v 20:37 | Peťka |  Odo mňa k vám
Dnes za mnou prišla usmiata mamina a začala listovať v knihe Nočné slasti od Sherrylin Kenyonovej, ktorú má teraz rozčítanú. Dala mi prečítať jeden odstavec a teda, dobre že som sa nezačala červenať. Keď som tú knihu objednávala z buxáckeho výpredaja, vôbec som netušila, že bude erotická. Podľa anotácie vyzerala ako pekná fantasy.
Aspoň sme sa na tom s maminou riadne zasmiali.


Na želanie

13. října 2012 v 16:06 | Peťka |  Moje básne
Asi pred týždňom ma jedno dievča poprosilo, aby som jej napísala báseň pre kamarátku.
Nerada píšem na želanie, je to umelé, bez inšpirácie.
Síce mi napísala zhruba, čo by tam chcela mať, ale aj tak bolo pre mňa ťažké vcítiť sa do takej role. Nikdy som nemala absolútne blízky vzťah s nejakou kamarátkou, dokonca ani s najlepšou. Dúfam, že to raz zažijem...


Sme ako dve sestry
Znamenáš pre mňa veľa
V každej chvíli
Si nezabudnuteľná spomienka
Pomáhame si
Moja milovaná rodina

Jeden deň bol plný svetla
Budem si ho pamätať
To ako som sa od srdca smiala
Prežívať chcem každýkrát

Som tu pre teba
Vo chvíľach temných búrok
Keď padá smola z neba
Postavíme spolu útok
Ochránim ťa
Zotriem z duše vlhký smútok

Pozerám na tento svet
Väčšinou žiaľ nie je pekný
Neblíži to mojej viere
Že sme navždy kamarátky
Lebo vďaka tebe
Má môj život pevný zmysel
A tam kde si ty
Budem aj ja - tvoj strážny anjel

Mám ťa rada
A za všetko ďakujem

Zaľúbila sa pri boji o život

12. října 2012 v 18:58 | Peťka |  Novinky

Alex Morel - Prežiť






Je tu kniha, ktorá sa mi zdá originálna. Žiadna fantasy, lepkáva romanca a podobne. Odohráva sa niekde v zasnežených horách, kde spadlo lietadlo a prežili to len dvaja ľudia - dievča, ktoré chcelo spáchať samovraždu a chlapec, ktorý ju naučí láske k životu. Spolu bojujú o prežitie a čo ma mrzí, anotácia naznačuje, že prežije len jeden.
Ak ste to náhodou čítali alebo budete, dajte mi vedieť svoj názor. Budem rada.

Ono ma to prejde

11. října 2012 v 20:09 | Peťka |  Odo mňa k vám
Dnes ma ide roztrhnúť od nervov a zlosti. Nič sa mi nedarí, všetko mi vadí...
Milujem tú riekanku: nič sa mi nedarí, nič mi nejde, ľahnem si na cestu, ono ma to prejde.
Najradšej by som teraz bola sama, ležala v tme a mala nahlas pustenú hudbu. Celú noc.

A vo Frankfurte je knižný veľtrh.


Tak nie

10. října 2012 v 20:30 | Peťka |  Odo mňa k vám
Viac som nad tým premýšľala a myslím si, že toto nie je blog pre autorský klub.
Rada pridávam k článkom obrázky z netu a rada občas pridám song z youtube, ktorý ma inšpiroval. A to by som ako členka klubu nemohla.

Upratovala som dnes svoju izbu a ako som tam oprašovala a ukladala knihy na poličku, pozerala som sa na tú, ktorú mám rozčítanú a uvedomila som si, že vôbec nemám náladu čítať.
Skôr sa mi chce takto písať. Svoje myšlienky, postrehy, fantázie...


Stať sa členkou Autorského klubu

9. října 2012 v 18:32 | Peťka |  Odo mňa k vám
Chcela by som sa stať členkou Autorského klubu a to znamená, že budem musieť na blog písať prevažne vlastné veci, o čo som sa snažila aj doteraz, ale budem sa snažiť viac.

Každý týždeň napíšem článok na tému týždňa, ktorý označím pred titulkom ako "TT".

Čo sa týka kníh, ktoré sú srdcom tohto blogu, budem písať väčšinou svoju kritiku na to, čo som prečítala alebo sem prilepím čas od času link na nejaký zaujímavý článok.
Rozmýšľala som tiež nad tým, že by som začala viac prezentovať vlastnú tvorbu, tak možno vymyslím príbeh na pokračovanie. Vlastne by som už mohla zo seba dostať ten, ktorý mám v hlave pekných pár rokov.

Snáď sa vám tu bude páčiť.

P.S.: Cez aký program by som si mohla urobiť dizajn? Chodím po blogoch a niektoré sa mi fakt páčia. Aj keď si vždy pomyslím, že dôležitejší je obsah ako obálka, že?

TT: (Ne)sebeckosť

8. října 2012 v 18:52 | Peťka |  Odo mňa k vám
Asi pred dvomi rokmi som spoznala v Prahe jednu ženu, ktorá je doteraz pre mňa veľkým vzorom.

Cestovala som vlakom s jedným kamarátom do Nemecka, do Freibergu, aby sme navštívili chrám. Bola to naša prvá cesta do chrámu, takže sme sa veľmi tešili. To sme ešte netušili, koľko problémov nás čaká.

V Prahe bola naša prvá zastávka. Na stanici sme sa stretli s Evkou, ktorá nás privítala žiarivým úsmevom a Knihou Mormonovou v ruke. Viete, ako keď idete na rande naslepo a dohodnete si nejaký znak, podľa čoho sa spoznáte. My sme mali Knihu Mormonovu.
Evka nám dopredu zabezpečila lístky na metro, takže sme sa nemuseli nikde zastavovať. Musím povedať, že z nej sálala pozitívna energia a dobro. Najmä dobro.
Som žena, ale prekvapivo mal práve môj kamarát nehorázne množstvo batožiny, takže keď sme sa konečne dostali cez pár zastávok v metre ku budove, boli sme unavení. Vyhľadali sme poverených ľudí, aby sme sa opýtali na prespanie. Nečakane sme zistili, že tam prespať nemôžeme, kvôli novým pravidlám. Čo teraz?
Evka sa s nami išla pozrieť k najbližšiemu hotelu, ale skončilo to tak, že nám ponúkla na prespanie svoj byt. Bývala na opačnom konci Prahy, takže sme museli ísť opäť na metro. Cestou sme sa zastavili v obchode, kde sme si kúpili jedlo. Ako hostia sme nič neplatili. Zaplatila to naša hostiteľka. A jej úsmev stále nezmizol.
Cítila som sa u nej viac ako vítaná. Rozprávali sme sa o všetkom možnom, dala mi fotku chrámu, balzam na pery, sladkosti, nielen pre mňa, ale aj pre misionárov v Žiline, odkiaľ pochádzam. Podelila sa asi o všetko, čo mohla.
Na druhý deň sa Evka postarala opäť o lístky na autobus aj metro, a odprevadila nás až k budove, odkiaľ sme odišli špeciálne objednaným autobusom do Freibergu.
Pri návrate sme si uvedomili, že náš vlak späť do Žiliny ide veľmi skoro a neboli sme si istí, či ho stihneme. Tak som napísala SMS obetavej Evke, či by neprieniesla kamarátovu batožinu na stanicu, pretože si ju nechal v budove. A ona s radosťou pomohla.
Čo sa však nestalo? Vlak sme tesne zmeškali. Opäť sme spali u našej skvelej hostiteľky a ona nedala najavo ani trochu znechutenia alebo neochoty.

Bola s nami celú dobu počas našich ťažkostí. Starala sa o nás, povzbudzovala nás, bola k nám láskavá. Verte či nie, stihla byť láskavá aj k ostatným ľuďom naokolo.

Toto je človek, ktorý nepozná nič také ako "To je moje!".
Jej srdce je otvorené pre každého.
Preto je mojím veľkým vzorom nesebeckosti.

Keď svetlá zhasnú, davy odídu a hudba stíchne

6. října 2012 v 19:56 | Peťka |  Odo mňa k vám
Niekedy si hovorím: aký je zmysel toho všetkého? Prečo sa mám snažiť vyštudovať, získať dobrú prácu? Na čo sa mám učiť iné jazyky? Pre koho skladám básne?

Kde je ten zmysel, keď svetlá zhasnú, davy odídu a hudba stíchne?

Na konci tohto života je nevyhnutne smrť. A po smrti si so sebou nevezmeme peniaze, domy, autá, oblečenie alebo čokoľvek materiálne z tohto sveta.

To, čo si odnesieme budú spomienky, vedomosti, povahové vlastnosti a svoje schopnosti. Preto robím, čo robím. Lebo viem, že čím viac budem podobná Bohu, tým väčšiu výhodu budem mať na onom svete. Preto sa každý deň trápim nad tým, ako sa zlepšiť alebo komu pomôcť.

Keď bol Ježiš Kristus na zemi, využil všetku Svoju moc, talenty a schopnosti na to, aby slúžil ostatným. A my ostatní máme robiť to isté.


Rowlingová - preč s Harrym Potterom, teraz je tu násilie a drogy?

5. října 2012 v 16:37 | Peťka |  Novinky
Počuli ste už o novej knihe od Joanne K. Rowlingovej? Volá sa Casual Vacancy a môžete ju nájsť už aj v českých a slovenských predajniach, avšak po anglicky.
Vraj je to úplne iná šálka čaju ako Harry Potter, nič pre deti, práve naopak, pre dospelých. Dej je plný násilia, sexu a drog. Aspoň tak o tom píšu tu:

http://kultura.sme.sk/c/6555618/zabudnite-na-pottera-rowlingova-pise-o-nasili-a-sexe.html


Šepot a lži

5. října 2012 v 13:38 | Peťka |  Novinky

Joy Fieldingová - Šepot a lži





Obsah vyznie absolútne úžasne! Sestrička Teery Painterová, ktorá slúži v domove pre nevyliečiteľne chorých a seniorov sa zoznámi s Alice, ktorá sa nasťahuje do vedľajšieho domu a prináša so sebou dobrodružstvo a vzrušenie. Zdá sa, že ich priateľstvo prináša konečne farbu do Teerynho čiernobieleho života, ale... A tu prichádza zvrat, Alice má tajomstvá! Ich priateľstvo je falošné, získala si rôznych podozrivých ľudí, odkedy sa nasťahovala do mesta a ktovie, čo ešte.

Pripomína mi to seriál Pretty Little Liars, poznáte??

Lačná po spomienkach

2. října 2012 v 21:28 | Peťka |  Odo mňa k vám
Myslím, že keby som získala toho chlapca v tej najväčšej túžbe, moje srdce by sa rozletelo na kúsky od radosti. Nezvládlo by to, neunieslo by toľko šťastia naraz...


Tábor Mladých žien

1. října 2012 v 21:40 | Peťka |  Odo mňa k vám
Presne ako som hovorila, tábor bol úžasný! Veľmi sa mi tam páčilo, nie chatky, sprchy a záchody, ale tie aktivity a ľudia, ktorí tam boli. Cnostné mladé ženy, plné viery, odvahy a sily! Sú pre mňa obrovským príkladom.
Moje hrdlo opäť štrajkuje, dokonca aj ten bolestivý vred sa mi vrátil, tak budem asi musieť zase navštíviť doktorku.

"Kniha, ktorá sa pokúša o nesmrteľnosť musí mať ducha." Martialis