Září 2012

Tábor za dverami

27. září 2012 v 15:57 | Peťka |  Odo mňa k vám
Odchádzam na tábor. Áno, ako malá som na žiadnom nebola a teraz ako 21-ročná idem. Úprimne, vôbec sa mi tam nechce ísť. Možno trošičku. To väčšinou znamená, že tam bude nakoniec skvele.
Tak či tak, k internetu sa dostanem až v nedeľu večer.
Prečítajte si zatiaľ nejakú fajn knižku a napíšte mi o nej do komentu niečo.

Majte sa

I've got a dream

26. září 2012 v 21:51 | Peťka |  Odo mňa k vám
Tak fajn. Čo ak máte jeden sen. Čo ak máte v hlave úžasný príbeh, ktorý túžite dať na papier, ale neviete ako. Čo ak by sa páčil aj iným ľuďom? Nemám nervy, či už vôľu na písanie románu. Mám ho len v mysli. A nie úplne prepracovaný. Ale myslím, že by z toho bol skvelý film! Možno je to trochu tuctový príbeh. Ale je môj. A keď sa raz prekonám a uvidím ho čierny na bielom pred sebou, budem na seba nekonečne hrdá, tak ako som dosiaľ hádam ešte ani nebola.


Knihy, ktoré treba prečítať

26. září 2012 v 18:16 | Peťka |  Odo mňa k vám
Chcela som nájsť na nete zoznam kníh, niečo ako "100 kníh, ktoré musíte prečítať predtým, ako zomriete" a podobne, ale nič rozumné som nenašla. Nemohli by ste mi poradiť??

Btw, prvá časť série Fifty Shades of Grey je už v slovenčine, ak máte záujem ;)


Veľký jesenný výpredaj v Martinuse

25. září 2012 v 13:45 | Peťka |  Novinky

V Martinuse majú veľký jesenný výpredaj, tak ak si ho chcete obzrieť, nech sa páči:


Ja ešte nemám prečítané knihy z Buxáckeho výpredaja, takže Martinus sa u mňa nekoná. Okrem toho som teraz utratila dosť peňazí za drogériu, oblečenie a podobne. Kvôli škole a sťahovaniu na intrák. A to ešte nemám pokúpené všetko.

Samotár

25. září 2012 v 11:48 | Peťka |  Moje básne
Dovoľ mi utekať s vlkmi
ako samotár
zavýja na mesiac
delí sa so svetom o bolesť
je slabý v kolenách
preto uháňa
zahriať svaly
zrýchliť dych
a žlté oči
žiaria v tme
dovoľ mi na okamih
vyceriť tesáky
a vypustiť svoj hnev
na nevinnú zver
a je to slasť
pocítiť jej krv v ústach
ten pach
ma privádza do vytrženia
keď naposledy vydýchla
tak uháňam ďalej
bez svorky, bez cieľa
uhýbam sa stromom
skaly sú mojím domovom
nikdy ma nedostanete
môjho slobodného ducha
som opustený
a mám to rád
som nezávislý
vo svojich spomienkach
keď kľučkujem pomedzi paprsky striebra
viem že už nikdy nezastavím
svoj beh
bez konca



Meditácia, prosím

24. září 2012 v 21:54 | Peťka |  Odo mňa k vám
Oukej. Tak trochu sa z tohto stáva denníkový blog, ale len na nejaký čas.
Mám strašne veľa vecí, čo musím vyriešiť, tak nemám veľa času na čítanie alebo hľadanie noviniek.
Dnes som napr. musela opäť pracovať (čo ja robím rada, lebo potom sú peniaze), kúpiť nejaké veci, vyriešiť veci a mám dojem, že deň sa skrátil o pár hodín, takže nič nestíham.
Mám chuť na nejakú poriadnu meditáciu! Nikdy som nič také nerobila, nie meditáciu v tom zmysle, že si zapálim sviečky, posadím sa do tureckého sedu, spojím končeky prstov a rozjímam. Ale zrejme by som niečo také potrebovala. Len je so mnou ten problém, že keď chvíľu nečinne sedím, som presvedčená, že strácam vzácne sekundy a cítim vnútri nepokoj. Tak uvidím, čo bude.

Dva dni v jednom

23. září 2012 v 19:01 | Peťka |  Odo mňa k vám
Včera som trochu pracovala a neskôr sme boli blahoželať babke. V pondelok má 67 rokov. Všetko najlepšie, babi! Mám ju rada, je super. Večer som si mala pripraviť príhovor na nedeľu, ale bola som taká unavená, že som to vzdala, a tak mám pre vás radu: nikdy si nenechávajte príhovor na šiestu hodinu ráno. Aspoň u mňa je to tak, že sa radšej večer prinútim, či už učiť alebo niečo dokončiť, ako keby som mala vstávať ešte potme.
Takže môj dnešný deň začal o 6tej ráno. Pripravila som príhovor na tému "prečo máme prikázania" a potom som stihla ísť ešte na hodinu do postele. Zhromaždenie bolo super, pre mňa určite, dokonca aj ten last minute príhovor mi vyšiel. Asi vďaka tomu, že som sa zaň toľko modlila, aby mi s ním Boh pomohol. Neskôr som bola s rodinou navštíviť starých rodičov a rodinu tatinovej sestry. Bývajú v jednom dome, aby bolo jasné.
Trochu som predtým čítala knihu, čo mám rozčítanú, zámerne nechcem prezradiť názov, poviem vám o nej, keď dočítam.
Teraz sa chystám čítať Písma. Dúfam, že ma upokoja.

P.S.: Včera som si uvedomila jednu vec. Ak chcem, aby ľudia navštevovali a komentovali môj blog, musím robiť to isté, okrem iného. Takže ešte dnes obkuknem pár stránok.


Pokus o denník?

21. září 2012 v 21:49 | Peťka |  Odo mňa k vám
Tak nejako som sa rozhodla, že svoj blog využijem aj ako denník. Ale nemusíte sa báť! Nebudú to žiadne siahodlhé litánie (aspoň sa o to budem snažiť), stále sú hlavným predmetom záujmu knihy a tvorenie písaním.

Dnes. Dnes som sa zobudila v podstate so žiadnym plánom. No áno, mám nejaké povinnosti, ktoré si žiadajú moju pozornosť, ale čím to je, že práve tie sa mi nechce robiť?
Takže som robila bežné veci. Išla som s maminou do obchodu, trochu jej pomohla opiecť karfiol, pripravila si lekciu na Mladé ženy plus hodila očkom na Osobný pokrok (to súvisí s mojou vierou).
Kým som s maminou išla kúpiť dotyčný karfiol, rozhodla som sa ísť do mesta kúpiť nejaké veci na intrák. Škola mi začína 1. októbra, tak sa musím pripraviť. Nekúpila som všetko, samozrejme papier, ktorý som chcela zaniesť do banky som zabudla doma, ale na začiatok ok. Neznášam nakupovanie, príšerne ma unavuje.
Potom som pozerala seriál One Tree Hill. Som tak trochu závislá na seriáloch a tento je môj najnovší.
Teraz som tu. A teším sa na spánok, pretože som nejaká uťahaná.


Diamanty pre každého

21. září 2012 v 21:08 | Peťka |  Prečítala som

Cheryl Jarvisová - Náhrdelník

Dnes som dočítala túto fajnovú knihu. Je to príbeh 13 žien, ktoré sa spojili a kúpili si jeden drahý diamantový náhrdelník. Môže sa zdať, že taký počet žien sa nedohodne na termínoch, ktorá ho bude kedy nosiť, ale podarilo sa. Väčšinou ho mala každá v ten mesiac, kedy mala narodeniny. Nepýtajte sa ma, ako to bolo v prípade, že mali dve narodeniny v tom istom mesiaci, v knihe sa to nespomína.
Bolo však príjemné čítať o tom, ako sa každej z nich zmenil život. Jedna získala priateľky, ďalšej sa zlepšilo manželstvo, iná získala väčšiu sebadôveru...
Mávali spolu každý mesiac schôdzku a vždy si porozprávali, čo s náhrdelníkom, ktorý pomenovali Jewelia, zažili. Ich nápad sa vyvinul dokonca až tak, že ho začali pripínať aspoň na chvíľu na krk svojim priateľkám alebo aj celkom cudzím ľuďom. Tešilo ich, že sa môžu o niečo deliť. Vďaka Jewelii začali robiť tiež charitatívne zbierky, napr. na pomoc týraným ženám.

Pekné. Zdá sa, že diamanty nemusia byť záležitosťou len bohatých a privilegovaných.
A najlepšie na celom príbehu je to, že je PRAVDIVÝ!

Ukončenie Anasoft litera 2012

21. září 2012 v 10:18 | Peťka |  Novinky
Fňuk! Nevyhrala som 10 kníh z finále Anasoft litera. Neviem, či ste hlasovali aj vy, ale celú súťaž vyhral Vladimír Balla - realista, s knihou V mene otca.
Cenu čitateľov sme.sk vyhrala spisovateľka Veronika Šikulová, za ktorú som hlasovala aj ja. Aspoň nejaký úspech som mala aj ja :P


Cena Fantázie

20. září 2012 v 10:12 | Peťka |  Novinky
Nemám veľmi prehľad ohľadom rôznych literárnych súťaží, takže si vždy rada rozšírim obzory v tejto oblasti a dnes sa mi to opäť podarilo.

Čítala som článok o súťaži Cena Fantázie, tento rok je to už desiaty raz, čo sa koná a ide tam o oceňovanie najlepších poviedok.
Je to podľa mňa skvelá príležitosť pre amatérskych spisovateľov, ako sa zviditeľniť alebo dokonca presadiť.
O celkovom víťazovi budete môcť rozhodnúť vy sami hlasovaním na stránkach kultura.sme.sk. Porota vybrala 5 finalistov a vy si budete môcť 1. októbra prečítať ich poviedky a svojej obľúbenej dať hlas.


Iba raz som sa pokúšala napísať poviedku a skončila som s jednou stranou a nedokončenou poviedkou. Čo už. Asi som skôr na tie najkratšie žánre - básne.


Choroba na mňa doľahla

18. září 2012 v 21:37 | Peťka |  Odo mňa k vám
Som chorá. V hrdle mám podozrivú hrču, ktorá spôsobuje, že sa cítim akoby som prehĺtala žiletky. A ja som sa čudovala, prečo som mala v nedeľu takú čudnú nemasnú neslanú náladu!
Možno si poviete: "hm, fajn príležitosť zobrať knihu a čítať, času dosť", ale nejako na to nemám náladu. Občas to jednoducho príde - únava zo všetkého.
Isto to prejde a na ten deň sa teším. Možno si nakoniec aj tak niečo prečítam, keď musím byť len doma a užívať tonu liekov...


Čítanie v pírode

16. září 2012 v 18:53 | Peťka |  Odo mňa k vám
Vyšli ste si s knižkou už niekedy len tak, zamierili do parku alebo na nejakú peknú lúku a čítali si?
Ja zatiaľ nie, ale určite je to v mojom wishliste. Príroda má svoje čaro, zrazu človek vníma všetko inak.


Vyhrajte 10 kníh!!

13. září 2012 v 21:28 | Peťka |  Odo mňa k vám

Poznáte literárnu súťaž ANASOFT LITERA?

Koná sa každý rok, vždy sa zostaví porota, ktorá potom rozhoduje, ktorá z kníh od slovenských spisovateľov z predošlého roka je najlepšia. Víťaz dostane odmenu 10 000€.
Nebolo by odveci niečo napísať, vydať a vyhrať :)

Vy však máte možnosť zapojiť sa do súťaže čitateľov denníka sme. Porota vybrala 10 najlepších kníh za rok 2011 a vy môžete hlasovať za jednu z nich a získať tak všetkých 10 kníh, ak vás pravdaže vyžrebujú.


Hlasovanie prebieha do 20. septembra, tak neváhajte!!!

Nechcem o teba prísť

13. září 2012 v 10:54 | Peťka |  Moje básne
Nechcem o neho prísť
Chcela som byť jeho prvá voľba
Tak vidím ako vedľa neho ležím
Do tváre mu pozerám
A nechcem aby
Slnečné lúče zapadli

Ležíme na zlatej lúke
A ja sa bojím
Že moje ruky
Sa načiahnu do prázdnoty

Poď som mnou
Prosím
Do večnosti
Kráčajme po zlatej lúke
Nech nás láska vánok
Nech môžeš vidieť moje vlasy
Lesknúť sa v nebesiach

Nevracaj sa späť
Buď tým čo mi každý závidí
Zabudni na predošlé dni
Na svet v ktorom nie si
So mnou

Kiež by som ti mohla vdýchnuť
Aspoň iskru toho čo je v mojom srdci
Lebo tam si môj vládca
Môj pán moja vášeň
A tušíš že som prelietavá
Ale ty si ten jediný pevný bod
V mojich túžbach

Nechoď späť
Ostaň tu so mnou
Prosím
Ležať na zlatej lúke
Pod slnkom
Pod nebeskou klenbou
Lebo raz si mi sľúbil
Že sa stretneme
V našej rajskej záhrade

Neotáčaj sa
Nech sa moja tvár
Naveky odráža
V tvojich očiach


Nebo nie je výmysel

12. září 2012 v 12:08 | Peťka |  Prečítala som
Kto by to bol povedal, že keď som išla včera do mesta, strávim v kníhkupectve neplánovane viac ako 2 hodiny?? Chcela som vybaviť niečo, čo sa nepodarilo a do Panta Rhei som išla len nakuknúť. Avšak hneď pri vchode na pulte s novinkami som chytila do ruky knihu Nebo nie je výmysel od Todda Burpa a Lynn Vincentovej, čo vlastne už nie je až taká novinka, ale to je vedľajšie. Pointou je, že som ju tam celú na jeden hlt prečítala.

Prečo? Asi preto, že som silno veriaca a zaujímalo ma, čo zažil chlapec, ktorý bol vraj v nebi a vrátil sa späť. Volá sa Colton a mal vtedy necelé 4 roky. Musel podstúpiť vážnu operáciu, bol v podstate na hranici života a smrti. Todd Burpo je jeho otec, protestantský kňaz, a príbeh rozpráva v prvej osobe.

Ak si chcete knihu prečítať sami, nečítajte môj článok ďalej, lebo chcem zhrnúť to, čo Colton o nebi povedal:
  • sedel na Ježišových kolenách, a ten poprosil anjelov, aby mu zaspievali, lebo sa Colton bál
  • Ježiš tam mal dúhového koňa, bol oblečený v bielom rúchu s purpurovou šerpou prevesenou krížom cez hruď (purpurová je farba kráľov), mal bradu a krásne oči, na hlave korunu s ružovým kameňom
  • chlapec neustále opakoval, ako má Ježiš deti veľmi rád
  • bolo tam veľa detí, stretol tam aj svoju nikdy nenarodenú sestru, ktorú jeho mama potratila v 2. mesiaci, a tiež svojho pradedka (všetci v nebi boli mladí, vyzerali ako v mladosti tu na zemi)
  • ľudia tam mali krídla, ich šerpy sa líšili farbou
  • anjeli strážili nebo s mečmi pred satanom, aby sa tam nedostal; Colton chcel tiež meč, lebo sa vždy hrával s postavičkami superhrdinov, ale Ježiš mu povedal, že by s ním bol nebezpečný
  • videl tam zvieratá, vtákov, leva, ktorý bol krotký...
  • videl budúcnosť, bitku medzi dobrom a zlom, bojovali iba muži, ženy a deti stáli bokom, Ježiš zahnal satana naveky preč - dobro zvíťazilo nad zlom
  • všade tam boli krásne dúhové farby
  • na veľkom tróne sedel Nebeský Otec, po Jeho pravici Ježiš a po ľavici archanjel Gabriel, tiež tam bol Duch Svätý
  • kým tam bol, videl svojho otca, ako sa na zemi modlí v malej miestnosti a svoju mamu, ako telefonovala a ako sa tiež modlila
Viac si asi nepamätám. Bolo to pekne napísané, chlapec opisoval svoje skúsenosti typickým detským slovníkom a úplne jednoducho.
Pravdu povediac, na svete je už toľko zážitkov ľudí, ktorí zažili niečo podobné a ktoré sa líšia, že človek už pomaly nevie, čomu má veriť. Preto som aj ja v tomto opatrná. Veľa vecí, vlastne takmer všetko, čo malý Colton rozprával sa zhoduje s mojou vierou a s náukou mojej cirkvi (Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní). Napriek tomu si nechávam na vec otvorený pohľad.
Rozhodne to bolo zaujímavé čítanie a celú dobu čítania som dychtila po ďalších opisoch neba :)

Snehuliak a Spoveď šialenej matky

10. září 2012 v 19:37 | Peťka |  Novinky
Takže dnes! Dnes by som vám chcela predstaviť 2 knihy, ktoré som si nijako špeciálne nevyberala, len ich obsah ma zaujal a myslím si, že by to bolo fajn čítanie.


1. Jo Nesbo - Snehuliak

Detektívny triler s parádnou zápletkou. Niekto unáša ženy vždy v deň, keď napadne prvý sneh. Tohto roku je unesená žena, po ktorej ostane pred domom len ružový šál zavesený na snehuliakovi, ktorého počas noci postavil pravdepodobne únosca. Prípad rieši inšpektor Harry Hole, ktorý dostal list podpísaný "Snehuliak". Zisťuje, že sa tento vzorec opakuje už 10 rokov.



2. Jill Smoklerová - Spoveď šialenej matky

Toto je trochu ľahšie čítanie napísané ženou, ktorá dostala veľa ocenení za to, že sa venuje tématike rodičovstva, písala o tom blog, dostala ocenenie od Twitteru atď. atď. Aj toto dielo obsahuje zážitky mamičiek z každej oblasti ich života - od manželstva, cez deti po bežné rodinné problémy. Anotácia píše "úprimné, často až smiešne príbehy", čo znie pre mňa príťažlivo.


Čože?! Fifty Shades of Grey prekvapuje!

7. září 2012 v 10:39 | Peťka |  Novinky
Oukej, nedodržala som svoj sľub a to asi zo mňa nerobí veľmi charakterného človeka, takže sa hanbím. Budem sa snažiť túto svoju chybu odstrániť.

Pamätáte sa na trilógiu Fifty Shades of Grey, o ktorej som sa pred časom zmienila?

Čítala som o nej jeden pikantný článok a myslím si, že by zaujal aj vás. Nečakala som, že tento príbeh bude ľahká sado-masochistická erotická literatúra!
Zrejme by som si ju kvôli tomuto faktu nekúpila, pretože zastávam názor, že všetko, čo sa vám dostáva do mysle vás ovplyvňuje a toto rozhodne patrí k tej čiernej strane.
Aký je váš názor?


Polepším sa

6. září 2012 v 10:40 | Peťka |  Odo mňa k vám
Mám výčitky svedomia, že trochu zanedbávam svoj blog, takže sľubujem, že dnes sem dám plnohodnotný článok. Mala som totiž teraz veľa práce, nestíhala som ani nič čítať, okrem písiem teda.
Takže dnes večer tu určite niečo pribudne.

P.S.: Číta to vôbec niekto? :P

Sme ako jeseň

3. září 2012 v 19:29 | Peťka |  Moje básne
Koľko ešte vydržím?
Nevychádzam z údivu
Moje srdce je požierač bolesti
Potrebuje ju

Odpúšťa ti ľahúčko
Nastaví aj druhé líčko
Zdá sa že sme si vždy boli
Súdení
Zviazaní večnými zmluvami

Nezabudnem
Na anjela nad nami
Na porozumenie medzi štyrmi očami
Nezabudnem
Ako si sa usmieval
Ako prirodzene som sa cítila
Akoby som bola s mojím druhým ja

Vždy budem milovať jeseň
Padajúce lístie
Slnko na modrej oblohe
Mrazivé ovzdušie
Pretože je ako my
Krátka, vlažná, farebná
Končí prirýchlo
Presne ako
ty
a
ja